Prítomnosť vody si v našom živote ani neuvedomujeme a berieme ju ako samozrejmosť. To, aká je voda dôležitá si uvedomíme často krát až vtedy, keď trpíme jej akútnym nedostatkom. Bez vody by neprežilo nič živé na tejto zemi. Mnoho z nás si neuvedomujú to, z čoho sa vlastne voda skladá. Voda predstavuje chemickú zlúčeninu, kombináciu vodíka a kyslíka. Množstvo ľudí sa tiež domnieva, že najväčšiu hustotu má ľad, čo však nie je pravda. Najväčšiu hustotu má tekutá voda pri teplote 3,95 °C. Voda má tri základné skupenstvá – tekuté, plynné a tuhé, pričom tieto skupenstvá sa navzájom odlišujú na základe usporiadania častíc a toho, aká je ich vzdialenosť od seba. Skupenstvá vznikajú na základe teploty a tlaku. Do plynného skupenstva sa zaraďuje hmla, vodná para či opar. Dážď, vodné toky či voda určená na spotrebu patria do kvapalného skupenstva. Posledné skupenstvo – pevné, je tvorené ľadom a snehom. Aj keď sa voda nezaraďuje medzi živiny, ľudský život by bez nej jednoducho neexistoval. Je však rozpúšťadlom pre živiny, napomáha k optimálnej regulácii telesnej teploty a podporuje tráviace procesy. Voda sa v ľudskom tele vymieňa. Vďaka vylučovaniu vody z ľudského tela dochádza k vyplavovaniu škodlivých látok.

Zem je až zo 71% tvorená vodou. Aký je rozdiel medzi hydrológiou a meteorológiou?

Obe spomenuté kategórie sa zaoberajú vodou. Voda je na našej zemi skutočne rozšírená, v porovnaní s ostatnými planétami sa Zem pýši značnými zásobami vody. Ak sa na Zem pozrieme z vesmíru, vyzerá ako modrobiela planéta – vďaka vodnej pare je biela, vďaka vode zase modrá. Hydrológia predstavuje vedu, ktorá sa zaoberá rozšírením vody na zemskom povrchu a jej pohybom. Naproti tomu, meteorológia sa zaoberá pohybom vody v zemskej atomosfére. Aj keď je zemský povrch zo 70 % tvorený vodou, nie každá oblasť má prístup k zdravotne nezávadnej vode. Rovnako tiež spotreba vody nie je všade rovnaká. Je to ovplyvnené aj priemyselnou a poľnohospodárskou výrobou, pri ktorej dochádza ku značnej spotrebe vody. Ako príklad možno uviesť Indiu či Čínu, v ktorej sa počas roka spotrebuje približne milión litrov vody na osobu za rok. V Amerike je to však takmer 3x viac. Spotreba vody je v každej krajine iná. Pri produkcii ryže sa spotrebuje približne 1 000 – 3 000 litrov vody na 1 kilogram, pri výrobe 1 kilogramu čokolády sa spotrebuje až 17 000 tisíc litrov.